Žilinský oriešok, Deň otvorených dverí
Keďže si dážď robil čo chcel, posledné doležité úpravy museli zostať na sobotu. Cez týždeň sme priviezli mobilné WC a dohodli sa na 7 hodinu sobotňajšieho rána a pre-vezieme posledné. Pri piatočnej kontrole večer o 21.30 naše drahé strážkyne Asta a Luna dokonali dielo skazy. Podarilo sa im v predvečer súťaže, strhnúť náš novo-postavený celtový prístrešok. Jeho zvyšok sme museli odpratať ešte večer. Ráno sme naložili kanistre plné vody,smetné nádoby, ceny,minerálky a jedlo pre organi-začný štáb, lekárničku, reklamné materiály, obrázky, iné administratívne potreby a Emu, sučku nemeckého ovčiaka (super baba), jednoducho živého maskota výstavy. Bolo treba posadovať ceny, vyvesiť obrázky, upevniť reklamy, naplniť napájadlo s vodou pre psíkov, nachystať sladkosti pre deti,poroznášať sedenia z drevených paliet, obitých kobercami okolo súťažnej plochy. Postaviť stánok s ob-čerstvením , slneční
kmi a lavicami,vyvesiť obrázky zo ZUŠ-ky,vybaliť ozvučenie. Počasie vyzeralo celkom sľubne, aj keď mraky neustále súperili so slnkom o oblohu.
Prví súťažiaci prišli už po siedmej hodine. Bolo treba rýchlo nachystať recepciu pre evidenciu, kontrolu dokladov a prihlášok súťažiacich, ktorí sa začali schádzať. Niektorým bolo zima, tak sme im ukázali ohnisko s drevom a založili si ohník na zohriatie.Ďalší podostávali vankúše,ktoré sme dostali ako vyradené z internátov, aby mali na čom počkať, kým sa dostali na poradie. Túto činnosť mal pod palcom MVDr.Sňahničan a zástupcovia Klubu psovodov a záchranárov SR. Diváci sa sústredili okolo výstavnej plochy, pri desiatej skúška ozvučenia, pár organizačných pokynov a mohlo sa začať. Zástupkyňa OZ Zvierací domov privítala všetkých zúčastnených a slovo odovzdala moderátorke výstavy. Každá kategória mala sútažné čísla v inej farbe, aby nedošlo k omylu.Súťažné kolá prebiehali klasicky. Majiteľ mal na vodzke psíka a promenádovali sa dookola vyhradenej plochy, aby mohla porota hodnotiť.Porotu tvoril pa
ťčlenný tím v tomto zložení:Janka Haasová, Petra Kmeťová,Miroslav Méri,Michal Modriansky a Juraj Páleš. Súťažilo sa v šiestich kategóriách. V prvej prestávke medzi súťažnými kolami prezentovalo svoju činnosť, ako prvé OZ Zvierací domov SOS, ktoré zároveň prezentovalo projekt výstavby Zvieracieho parku ako viacúčelového zariadenia pre komplexné riešenie zvieracej problematiky, ako novodobej formy útulku pre opustené zvieratá, zároveň bol prezentovaný dlhodobý kastračný program, ktorý trvá už neuveriteľných 7 rokov a ktorého sa zúčastnilo už vyše 750 zvierat a može sa ho naďalej zúčastniť hociktorý občan SR s hociakým počtom spoločenských zvierat a bude mu udelená 50% zľava z ceny, ale musí sa vopred ohlásiť na kontaktnej adrese (TF+ email).OZ od r.2002 pomohlo opusteným zvieratám v počte zhruba 2 500kusov. Pri čipovaní zvierat pre verejnosť vyjde jedno čipovanie 13 eur, tiež je nutné sa vo
pred nahlásiť. OZ pripravuje do budúcnosti rozne aktivity, či napriamo pre opustené zvieratká, vrátane adopcií, ale aj aktivity na zabezpečenie financií, vrátane 2% zo zaplatenej dane, alebo zbierky pre prvoradú výstavbu útulku a jeho potreby pre následnú prevádzku. Najatraktívnejším bodom výstavy bolo vystúpenie p.Murárika z Mestskej polície a p.Páleša z Klubu psovodov a záchranárov SR, ktorí predviedli ukážky základnej poslušnosti, výcviku záchranárskych psov a zadržania páchateľa, pri ktorej diváci ani nedýchali. Pes v rukách dobrého psovoda dokáže veľa, vrátane ovládania sa. Aj keď ho v tomto prípade, po provokácii figuranta, na zemi trochu nadhadzovalo (rád by poriešil páchateľa) poslúchal psovoda na slovo. Skutočne bezva tím. Poklona patrí aj odvážnemu figurantovi, no najma psovodovi, ktorý múdro vedie psíka k poslušnosti bez toho, aby mu uškodil a tak by to malo byť. Treba využiť prirodzené
danosti zvieratka a bez násilia. V ďalších medzikolách bolo umožnená prezentácia aj DO Zbyňov, OZ psia duša a OZ útulok Žilina . Výstava skončila súťažným kolom všetkých víťazov, kde bol vybraný absolútny víťaz, ktorým sa stala Teqilla, kríženec írskeho stra, akita inu a sibírskeho husky, s majiteľkou Dominikou Stránskou. Ešte raz veľká vďaka patrí sponzorom, bez ktorých by sa toto podujatie nedalo zrealizovať, ku ktorým patria spoločnosti: Pharmacopola, Royal Canin, Meradog, Veterinárna klinika Žilina, Novapet Food, Toitoi, týždenník Žilinský večerník, ďalej súťažiacim, účinkujú-cim, hosťom a všetkým, ktorí prišli toto pekné podujatie podporiť osobne. (+6x foto, vstup..,recepcia a najatraktívnejší bod programu a víťazi)
Výsledky súťaže:
1.Najkrajšie šteňa: 1. Bílka Miroslav a Beny (bígel)
2. Marfiaková Petra a Nela (kríženec)
3. Martinková Dana a Luky (yorkšír)
2.Najkrajší veterán: 1. Gogová Věra a Tarzan (kríženec)
2. Galová Veronika a Stela (NO)
3. Krejčík Ľubomír a Max (kokršpaniel)
Palušová Barbora a Brita (westík)
Petráková Iveta a Marco (lhasa apso)
3.Najkrajší mini pes: 1. Kadášová Lenka a Tequila (yorkšír)
2. Mináriková Anna a Fiona (yorkšír)
3. Augustínová Andrea a Tery (yorkšír)
4.Najkrajší malý pes: 1. Červenáková Marcela a Boby (kríženec)
2. Palušová Barbora a Riky (kríženec)
3. Pavľaková Elena a Dunčo (kríženec)
5.Najkrajší stredný pes: 1. Stránska Dominika a Tequilla (kríženec)
2. Hauerová Simona a Nya Al Káhira (kríženec)
3. Šelmeková Simona a Deny (kríženec)
6.Najkrajší veľký pes: 1. Lokaj Ivan a Benka (slovenský čuvač)
2. Sadecký Miroslav a Cora (kríženec)
3. Holbičková Ivana a Bodro (NO)
Deti zo ZUŠ podporili výstavu svojimi kresbami.
Konala sa aj súťaž obrázkov s kreslenými psíkmi, ktoré namaľovali žiaci zo Základnej umeleckej školy Ferka Špániho zo Žiliny-Vlčiniec pod vedením pani Zuzany Kardošovej. Deti poslali spolu 19 obrázkov a diváci hlasovali za výdatnej pomoci našich dvoch animátoriek Ivanky a Silvinky a ktoré aj nakoniec túto súťaž aj vyhodnotili. Boli ocenené prvé tri miesta a udelených bolo pať cien. Na prvom mieste sa umiestnili Peťa Majtanová a Ninka Lovišková s rovnakým počtom hlasov, na druhom sa umiestnil Maťo Majtánik, a tretie miesta boli opať dve a o tie sa podelili Tánička Balažíková a Lucka Mazáková.
Akcia bola veľmi úspešná, aj napriek niektorým nedostatkom, naše OZ prvý krát maturovalo a vďaka Klubu psovodov a záchranárov SR z Bánovej, všetko dopadlo na výbornú.Hoci výstava trvala krátko, nabudúce bude do večera. Miesto a lokalita je doslova predurčená k ďalším podobným akciám. Sľubujeme, že nabudúce vylepšíme, čo sa dá. Porozmýšľame, čo sa dá urobiť s dopravou. Naučíme sa rozprávať do mikrofónu, zvýšime počet súťažných kategórií, zabezpečíme prestrešenie proti dažďu a rozne programové prekvapenia, rozšírime programy a medzisúťaže s ocenením aj pre všetky zúčastnené deti. Budeme sa snažiť poriadať výstavy v pravidelných termínoch cezročne, aby sa majitelia psíkov vedeli zariadiť s očkovaním. Taktiež budeme robiť pravidelné menšie výstavy opustených-útulko-vých psíkov, spojených s adopciou naživo, priamo na výstave.
Ako prvé urobíme ďalšiu, jesennú výstavu psíkov na podporu výstavby Zvieracieho parku a to v poslednú prázdninovú sobotu 3.9.2011 o super psíka Zvieracieho parku, ktorej sa budú mocť zúčastniť všetky druhy psíkov, či s papiermi alebo bez nich, s patričným programom, gulášom, občerstvením a hosťami, tak ako to má byť. Možno skúsime aj adopciu opustených psíkov naživo. Pokrstíme nachystané logo. Preto treba nachystať psíkov, tie musia mať platný preukaz a riadne očkovanie,ktoré nesmie byť kratšie ako dva týždne pred výstavou. Zavedieme pravidelnú kategóriu o naj psí kúsok, niečo mimoriadne, čím je váš psík zvláštny. Pre deti bude súťaž o naj zvieraciu masku, može byť k tomu aj krátka básnička. Samozrejme už dnes vás všetkých pozývame a pozývame aj ľudí,ktorí prídu podporiť akciu so svojimi nesúťažiacimi psíkmi, ale treba si priniesť platný očkovací preukaz. Podrobnejšie o akcii vás budeme
informovať na stránkach Večerníka, internete a reklamných plagátoch. Zároveň vám oznamujeme, že od 12.7.2011 bude Zvierací park v Budatíne otvorený počas prázdnin,mimo pondelkov, každý deň od 15.30-17.00 pre voľné venčenie psíkov v doprovode majiteľa.
Za OZ Zvierací domov SOS, gratulujem všetkým víťazom,ďakujem našim spoluorga-nizátorom, všetkým našim dobrovoľníkom a celému organizačnému štábu, ktorí prispeli hociakým sposobom k úspešnému priebehu celej akcie a samozrejme všetkým divákom, ktorí nás prišli podporiť.
Zuziková Anna, predsedníčka OZ
Brigády v Zvieracom parku
Ako sa približoval termín plánovanej výstavy, bolo treba pohnúť s prípravami.Prvá brigáda, ktorej sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov, posadili stromčeky, pohrabali značnú časť pozostatkov z betonáže oplotenia a rozbitého skla a iných mechanických nečistot, ktoré sa nachádzali v navezenej zemine. Muži, časť z nich vykosili priestor pre novú prístupovú cestu na pozemok. Termín výstavy sa nemilosrdne blížil. Druhá brigáda sa konala 11.6. tiež v sobotu. Dosadili sme niekoľko okrasných kríkov, pavinič, ťahavý brečtan sme nechali zakoreniť vo vedre s vodou v tmavom kúte jednej voliéry. Ostatné sme vyčistili od prachu, pavučín, rozprestreli koberce a uložili búdky. Ponatierali kari rohože, drevené steny, oceľovú časť voliér a začali sme kosiť. Pre veľkosť pozemku sa kosenie zdalo pomalé. Ale aj tak sme pokosili koľko sa dalo, nevedeli sme totiž ako bude s počasím. V týždni pred poslednou veľkou brigádou, ktorá sa konala v sobotu pred výstavou, sa podarilo dokončiť drevenú, krytú terasu pred maringotkou. Prišli nám pomocť aj členovia Klubu psovodov a záchranárov SR z Bánovej.V priebehu týždňa sa podarilo zabezpečiť mechanizmus s profesionálnym koscom a pokosené bolo do 2hodín.V mieste samotného výstavného priestoru ešte muži dokosili trávu menšími mechanizmami na minimum. Ženy s pohrabali seno,odviezli ho mimo súťažnej plochy a tú ohraničili pomocou kolov s pružnou páskou, aby bolo jasné, kde je hľadisko a kde je „manéž“. Potom sme postavili jeden prístrešok o rozm. 3x6m z celtoviny proti dažďu.Bol bielozelenej farby, vyzeral slušne. Premiestnili sme kamene s ohniskom a drevom na kúrenie, taktiež búdy, dobré previezli do uprataných a vynatieraných kotercov a tie horšie sme uložili jednoducho mimo dosahu aj koli bezpečnosti všetkých návštevníkov. A aby sme nezabudli na štvornohých kamarátov, tí sa po zoznamke ch
ovali nenútene a občas sa snažili aj pomáhať a to tak, že sa nám tmolili popod nohy. Konečne priestor vyzeral dobre a rozvoniavalo aj pokosené seno. Ešte záverečné foto s poďakovaním, aby bolo jasné kto sa zúčastnil a hajdy domov.
Hľadaná Miňa v betónovej šachte na Hájiku
Jedenásť dní bola nezvestná mačička, ktorú naša kolegyňa ochranárka Alenka hľadala po Hájiku. Prvý krát ju našla so 6mačiatkami,ktoré sa po odrastení podarilo umiestniť. Mačka bola prítulná, ale vyhodená a opustená. Dali sme ju vykastrovať a po zotavení sa Miňa začala občas pýtať von na vychádzku. Hoci prostredie poznala, prišiel deň, keď sa v nevrátila načas. Alenka, u ktorej bola Miňa v dočasnej opatere, hneď prišla na to, že niečo nie je v poriadku a nahlásila stratu, aby sme boli v pohotovosti.Hoci ju hľadala a vyvolávala, nebolo po nej ani stopy.Už sme sa začali obávať najhoršieho.
V nedeľu 17. júla zrána,pri venčení svojho malého psíka,ako ho hlasom navádzala kadiaľ má ísť a popri tom pocinkávala kľúčami (na cengot kľučov bola totiž Miňa naučená), v blízkosti betónových vetrákov kanalizácie sa zrazu ozvalo hlasité mňau, mňau...Hneď spozornela keďže pozná hlas Mine, hneď jej bolo jasné, kto je tam uvaznený. Hneď začala robiť opatrenia na záchranu, ale snahy bežných ľudí v tomto prípade boli úplne márne. Chcelo to odborníkov a tak bola nútená volať o pomoc hasičov. Tí mali plné ruky práce a tak mohli dojsť až okolo 13.30, ale hlavne prišli a pomohli.Keďže sú všetky tieto kryty z betónu, ťažké a poriadne pospájané, situácia vyzerala beznádejne. Najprv jej spustili krmivo vo vedre, zožrala ho, ale neostala v ňom. Nebolo ju ako vytiahnuť, ale mladí hasiči to nevzdávali. Jedného z nich, okrem bežnej záchranárskej výbavy zabezpečili oceľovým lanom a pomaly cez malý,vetrací otvor, ho spúšťali dole hlavou do tmavého otvoru o priemere asi 60cm,do ktorého boli zaústené ďalšie potrubia, až do hĺbky cca 7m. Vzal Miňu, volajúcu o pomoc a kolegovia ich oboch začali ťahať naspať. Keď už boli hore pri vetračke, pán podal zachránenú Miňu šťastnej pani Alenke, ktorá ju vzala do osušky, ešte v šoku ju pritúlila k sebe a utekala s ňou do bezpečia.Ani netušila, že sme ju aj vyfotili. Keď sa vrátila, nevedeli sme sa spoločne dostatočne vyďakovať našim mladým hasičom. Od hasičov, ktorí zabezpečovali svojho kolegu, sme sa dozvedeli, že priamym záchrancom stratenej Mine je p.Boris Ihnatišin, za čo mu aj touto cestou ďakujeme a samozrejme aj celej skupine, ktorí svojim prístupom a profesionalitou pomohli zachrániť jeden „obyčajný mačací život“. Ak sú v hasičskom zbore všetci takýto, tak sa naozaj nemusíme báť. Ešte raz chlapci ďakujeme!
Za OZ zvierací domov,Zuziková
Najsilnejšie zvieracie príbehy uplynulého roka
01.01.2008
Pomáhať môžete stále aj vy - buďme dobrí nielen na Vianoce
Prinášame vám najsilnejšie zvieracie príbehy uplynulého roka. Nielen chytia za srdce a donútia sa zamyslieť nad ľudským konaním. Často sú smutné a nemajú dobrý koniec. Napriek tomu veríme, že v novom roku nezostaneme ľahostajní a nevšímaví a nebudeme láskaví a dobrí iba na Vianoce. Zvieratká nás potrebujú stále. Keďže v Žiline nie je útulok, ani karanténna stanica, sme radi, že tu je aspoň Anna Zuziková (na snímke so Savou) so svojím občianskym združením Zvierací domov SOS a nezištne a obetavo pomáha s niekoľkými kolegami zvieratkám v našom meste a okolí. Na tejto strane nájdete aj zvieratká, ktorým môžete podať pomocnú ruku aj vy.
Kto by nepoznal sučku z Námestia Sv. Dona Bosca z Bánovej? V tejto mestskej časti skoro každý. Počas ťažkého života si 12-ročná Sava, takto ju pomenovali, užila svoje. Krutý osud poznačil jej zdravie.
Ako zvieratko vyzerá, je len výsledkom „starostlivosti“ majiteľa. Ako malé šteňa bola v rodine vítaná. Keď dospela, nikto sa o ňu nestaral. Mnohokrát mala šteniatka, vtedy sa stala nežiaducou. Šteniatka však počas uplynulých jedenástich rokov neprežili. Ľudia povedali, boli utopené. A prezradili aj to, že vedia o tom, že topili aj Savu. Prežila to, ale pri pohľade na obojok a vôdzku, ktorých sa bojí, uteká a je nezvyčajne plachá. Nechce sa vrátiť k pôvodným majiteľom, čudujete sa? Anna Zuziková sa s pôvodnou majiteľkou dohodla, že jej už dajú pokoj a sučku si vezme rodina Chobotová, ktorá sa o ňu aj tak už dlho starala.
Sučke sa „vďaka“ nezáujmu bývalých majiteľov vytvoril na vonkajšej brušnej stene obrovský nádor, ktorý je nutné odoperovať. Veterinárny lekár stanovil termín operácie. Operačný zákrok si vyžadoval intenzívnu pooperačnú starostlivosť, a tak Sava nemohla zostať na ulici v Bánovej. Nová majiteľka oznámila, že sa akurát bude sťahovať. „Dohodli sme sa, že operáciu odložíme, kým sa nepresťahuje, aby potom bola Sava v bezpečí a z operácie odišla priamo do nového domova. Nikto netušil, že akurát v tom týždni Sava zmizne, za zvláštnych okolností, akoby sa pod ňou zem zľahla. Hľadali sme ju a hľadáme ju stále. Márne. Zvieratko plaché, ktoré sa ľudí bojí, zrazu zmizne. Kto jej asi „pomohol“?! Mohla ísť iba s niekým koho dobre poznala...“ rozpráva A. Zuziková. Opäť sa pýtala ľudí a opäť „zabodovala“ bývalá majiteľka, zvláštnou historkou. Niekto u nich v noci bol a zobral ju... „Napriek dohode, že dajú Save pokoj, nedali. V tom čase už ani ich nebola a dokonca, podľa jej vlastného vyjadrenia, ani za ňu dvanásť rokov neplatili žiaden poplatok mestu. Nechceli ju, nestarali sa o ňu, ubližovali jej, vzdali sa jej, ale pomstu si nenechali ujsť. Akoby si toho to úbohé zvieratko u nich málo vytrpelo,“ rozhorčene hovorí A. Zuziková.
Zverejnený osud úbohej Savy mal u ľudí obrovský ohlas, telefonovalo mnoho ľudí, ktorí vyjadrovali rozhorčenie nad ľudskou bezohľadnosťou, ľútosť nad jej ťažkým osudom a volali po oprávnenej spravodlivosti. Mnoho darcov poskytlo financie na spomínanú operáciu. Celkom sa vyzbieralo 3 tisíc korún. Ostatok by doplatilo naše Občianske združenie Zvierací domov SOS. Savy však niet. Preto vás prosíme, kto ju videl alebo niečo o nej vie, nech nás kontaktuje. Nechceme si ani domýšľať, čo s ňou je, či ju utopili, priviazali v lese o strom, dobili... Ak sa zvieratko nenájde do konca januára, zrejme už nie je nažive. V takom prípade vyzbierané peniaze poputujú naspäť k darcom. Preto prosíme aj jednotlivých darcov, aby sa opäť prihlásili a ďakujeme im za to, že chceli zmierniť utrpenie tohto zvieratka.
Čo povedať na záver? Pre ľudské pokolenie a spoločnosť je veľkým nešťastím, že jej súčasťou sú aj bezcitní a krutí hlupáci, ktorí si svoje zvrátené chúťky a neschopnosť vybíjajú na úkor ostatných, slušných ľudí a na nemých tvárach - zvieratách. Čo by asi povedali, keby to bolo naopak? To by bolo rečí o ľudských právach! Namiesto toho, aby sa zamysleli nad sebou a pozametali si pred vlastným prahom, je jednoduchšie ničiť, klamať a ubližovať, hlavne slabším, v tomto prípade obzvlášť krutým spôsobom. Možno je len otázkou času, kedy budú schopní ublížiť aj človeku. Aký veľký je krok od zvieracieho utrpenia k ľudskému?
Plachá Zorka nutne potrebuje domov
Šteniatko už našlo svoj domov, ona zatiaľ nie. Zorku sme našli v opustenom dome v Budatíne, kde v núdzi vrhla štyri šteniatka. Psíkov niekto zobral nevedno kam a nechal jej iba Pucvolku. Zorka sa vzorne starala o svoje potomstvo, chodila po vybehaných chodníkoch v Budatíne ku tým, ktorí sa nad ňou zľutovali a dali sa jej najesť, aby priniesla svojim psíčatám mlieko. Mala to ťažké. Neskôr sa o túto malú psiu rodinu starala pani, ktorá si všimla, že sučka potrebuje viac stravy.
Zorka je už dospelá. Je poslušná, prítulnej povahy a výborne stráži. Je vysoká asi 55 cm, srsť má prevažne hnedastej farby, papuľku sfarbenú dočierna. Nenáročné zvieratko je iba niekedy trochu plaché, keď nevie, či môže robiť to, čo práve robí. Zrejme ju často okrikovali a dáva si pozor, či „nedostane“. Nutne by potrebovala dobrý domov, kde by ju mali radi.
Obetavá mamina Eny
Túto drobnučkú, nádherne sfarbenú sučku sme našli vo februári v roku 2007 pod jedným mostom mimo Žiliny. Nebola však sama. Mala pri sebe päť asi týždňových šteniatok a jedného psíka – spoločníka, veľkého ako ona a aj podobne sfarbeného. Vyzeralo to tak, že tvoria párik a malé stvorenia sú ich potomkovia, tučnučké zlatoškoricové valčeky. Štyria psíkovia a jedna sučka. Psia maminka sa o nich vzorne starala, ale bolo chladno a nastal najvyšší čas, vziať ich so sebou a postarať sa o všetkých. Dnes sú už šteniatka dávno rozdané a aj psík - spoločník má už svoj domov.
Domov stále nemá iba obetavá mamina Eny. Zbožňuje mužov a vie sa pritúliť, šikovno vám vyskočí na kolená, najmä pri pozeraní „telky“. Keď si chce pospať, hlavu vám položí na plece alebo sa rada celá vystrie na vaše kolená... Samozrejme, inak spinká na svojej pohovke a sama. Ročná krátkosrstá Eny (na snímke menšia) so škoricovozlatou srsťou je vysoká do 50 cm a má hygienické návyky, preto je vhodná do bytu, alebo dovnútra rodinného domu s bezpečným výbehom. Má rada dospelých aj deti, je veľmi inteligentná, nesmierne milá, poslušná, zbožňuje vychádzky a je už po sterilizácii. Je odčervená a zaočkovaná. Bude vašim miláčikom?
Malé nemecké ovčiaky čakajú na adopciu
Sučka nemeckého ovčiaka zo strážnej služby vrhla 23. októbra minulého roka sedem krásnych šteniatok. Dnes majú dva mesiace a pár dní. Z troch psíkov a dvoch sučiek už sa A. Zuzikovej podarilo jednu sučku darovať. Stará sa o nich naozaj príkladne, kým boli menšie, chodila za nimi viackrát denne, teraz dvakrát. Nosí im teplé mlieko, ryžu, granule i mäso, zabezpečila im koterec s búdou chránený pred vetrom a chladom, dokonca tam majú aj hračky. Keby sa sučky Betty neujala, šteniatka by jej zamrzli, ako sa to už raz stalo. Vtedy zostalo iba jedno, ktoré vypiplala a podarilo sa jej ho aj darovať. Keď sa podarí darovať aj tieto šteniatka, sučka sa vráti, odkiaľ prišla. Veľmi sa jej však nechce. Kto by sa čudoval, pri takej výbornej starostlivosti...
Šteniatka dostali pracovné mená na B - Baron, Bak, Bojar, Babu, Baronka, Bety a Barunka. Na šteniatka finančne prispela rodina Beláková, stravou Gabika Mackovčinová, Katka Kostková, rodina Šumichrastová a rodina Kašubová. Všetkým patrí vďaka, aj rodine Mahdiarovej, ktorá si adoptovala jedno zo šteniatok. Záujemcovia o šteniatka sú, môžete k nim pribudnúť aj vy. Dostanú sa však len do najlepších rúk.
Nelly napriek veľkej snahe neprežila
Sučku westíka našli vlani spolu s druhou sučkou westíka v obci Hôrky. Obe vyhodili „dobrí ľudia“ v čase, keď bolo už poriadne chladno a stále pršalo. Prichýlili ich tentoraz naozaj dobrí ľudia na miestnom družstve a kontaktovali OZ Zvierací domov SOS. Starali sa o ne v rámci svojich možností. Prvá – mladšia onedlho vrhla dve mŕtve šteniatka. Aj staršia vyzerala, že čaká potomstvo. Keď sme sa na nich boli pozrieť a zistili sme, že sa chodia do ich misiek kŕmiť aj potkany, pomoc sa už nedala odkladať. Sučku – maminu si zakrátko vzali do výbornej rodiny, kde im pred časom ich sučka umrela.
Staršiu vzala A. Zuziková s kolegyňou, báli sa, že počas pôrodu jej môžu potkany ublížiť. Ibaže šteniatok sa nemohli dočkať a báli sa o sučkino zdravie. Navštívili veterinára, ktorý však diagnostikoval, že sučka nie je kotná, ale má silný zápal maternice a odporúčal okamžitú operáciu. Časom však vysvitlo, že má ešte aj komplikovaný zápal čriev. Aj napriek veľkému úsiliu a starostlivosti, Nelly asi 6 týždňov po operácii uhynula. Aj takto niekedy skončia aj čistokrvné zvieratká, akým bola Nelly. Možno že bývalému majiteľovi sučky vrhli krásne šteniatka, ktoré dobre predal...
Stranu pripravili
Dana Folkmerová,
Anna Zuziková