Najsilnejšie zvieracie príbehy uplynulého roku
01.01.2008
Pomáhať môžete stále aj vy - buďme dobrí nielen na Vianoce
Prinášame vám najsilnejšie zvieracie príbehy uplynulého roka. Nielen chytia za srdce a donútia sa zamyslieť nad ľudským konaním. Často sú smutné a nemajú dobrý koniec. Napriek tomu veríme, že v novom roku nezostaneme ľahostajní a nevšímaví a nebudeme láskaví a dobrí iba na Vianoce. Zvieratká nás potrebujú stále. Keďže v Žiline nie je útulok, ani karanténna stanica, sme radi, že tu je aspoň Anna Zuziková (na snímke so Savou) so svojím občianskym združením Zvierací domov SOS a nezištne a obetavo pomáha s niekoľkými kolegami zvieratkám v našom meste a okolí. Na tejto strane nájdete aj zvieratká, ktorým môžete podať pomocnú ruku aj vy.
Stránku pripravili
Dana Folkmerová,
Anna Zuziková
Hľadaná Miňa v betónovej šachte na Hájiku
Jedenásť dní bola nezvestná mačička, ktorú naša kolegyňa ochranárka Alenka hľadala po Hájiku. Prvý krát ju našla so 6mačiatkami,ktoré sa po odrastení podarilo umiestniť. Mačka bola prítulná, ale vyhodená a opustená. Dali sme ju vykastrovať a po zotavení sa Miňa začala občas pýtať von na vychádzku. Hoci prostredie poznala, prišiel deň, keď sa v nevrátila načas. Alenka, u ktorej bola Miňa v dočasnej opatere, hneď prišla na to, že niečo nie je v poriadku a nahlásila stratu, aby sme boli v pohotovosti.Hoci ju hľadala a vyvolávala, nebolo po nej ani stopy.Už sme sa začali obávať najhoršieho. V nedeľu 17. júla zrána,pri venčení svojho malého psíka,ako ho hlasom navádzala kadiaľ má ísť a popri tom pocinkávala kľúčami (na cengot kľučov bola totiž Miňa naučená), v blízkosti betónových vetrákov kanalizácie sa zrazu ozvalo hlasité mňau, mňau...Hneď spozornela keďže pozná hlas Mine, hneď jej bolo jasné, kto je tam uvaznený. Hneď začala robiť opatrenia na záchranu, ale snahy bežných ľudí v tomto prípade boli úplne márne. Chcelo to odborníkov a tak bola nútená volať o pomoc hasičov. Tí mali plné ruky práce a tak mohli dojsť až okolo 13.30, ale hlavne prišli a pomohli.Keďže sú všetky tieto kryty z betónu, ťažké a poriadne pospájané, situácia vyzerala beznádejne. Najprv jej spustili krmivo vo vedre, zožrala ho, ale neostala v ňom. Nebolo ju ako vytiahnuť, ale mladí hasiči to nevzdávali. Jedného z nich, okrem bežnej záchranárskej výbavy zabezpečili oceľovým lanom a pomaly cez malý,vetrací otvor, ho spúšťali dole hlavou do tmavého otvoru o priemere asi 60cm,do ktorého boli zaústené ďalšie potrubia, až do hĺbky cca 7m. Vzal Miňu, volajúcu o pomoc a kolegovia ich oboch začali ťahať naspať. Keď už boli hore pri vetračke, pán podal zachránenú Miňu šťastnej pani Alenke, ktorá ju vzala do osušky, ešte v šoku ju pritúlila k sebe a utekala s ňou do bezpečia.Ani netušila, že sme ju aj vyfotili. Keď sa vrátila, nevedeli sme sa spoločne dostatočne vyďakovať našim mladým hasičom. Od hasičov, ktorí zabezpečovali svojho kolegu, sme sa dozvedeli, že priamym záchrancom stratenej Mine je p.Boris Ihnatišin, za čo mu aj touto cestou ďakujeme a samozrejme aj celej skupine, ktorí svojim prístupom a profesionalitou pomohli zachrániť jeden „obyčajný mačací život“. Ak sú v hasičskom zbore všetci takýto, tak sa naozaj nemusíme báť. Ešte raz chlapci ďakujeme!
Za OZ zvierací domov,Zuziková
Kto by nepoznal sučku z Námestia Sv. Dona Bosca z Bánovej? V tejto mestskej časti skoro každý. Počas ťažkého života si 12-ročná Sava, takto ju pomenovali, užila svoje. Krutý osud poznačil jej zdravie.
Ako zvieratko vyzerá, je len výsledkom „starostlivosti“ majiteľa. Ako malé šteňa bola v rodine vítaná. Keď dospela, nikto sa o ňu nestaral. Mnohokrát mala šteniatka, vtedy sa stala nežiaducou. Šteniatka však počas uplynulých jedenástich rokov neprežili. Ľudia povedali, boli utopené. A prezradili aj to, že vedia o tom, že topili aj Savu. Prežila to, ale pri pohľade na obojok a vôdzku, ktorých sa bojí, uteká a je nezvyčajne plachá. Nechce sa vrátiť k pôvodným majiteľom, čudujete sa? Anna Zuziková sa s pôvodnou majiteľkou dohodla, že jej už dajú pokoj a sučku si vezme rodina Chobotová, ktorá sa o ňu aj tak už dlho starala. Sučke sa „vďaka“ nezáujmu bývalých majiteľov vytvoril na vonkajšej brušnej stene obrovský nádor, ktorý je nutné odoperovať. Veterinárny lekár stanovil termín operácie. Operačný zákrok si vyžadoval intenzívnu pooperačnú starostlivosť, a tak Sava nemohla zostať na ulici v Bánovej. Nová majiteľka oznámila, že sa akurát bude sťahovať. „Dohodli sme sa, že operáciu odložíme, kým sa nepresťahuje, aby potom bola Sava v bezpečí a z operácie odišla priamo do nového domova. Nikto netušil, že akurát v tom týždni Sava zmizne, za zvláštnych okolností, akoby sa pod ňou zem zľahla. Hľadali sme ju a hľadáme ju stále. Márne. Zvieratko plaché, ktoré sa ľudí bojí, zrazu zmizne. Kto jej asi „pomohol“?! Mohla ísť iba s niekým koho dobre poznala...“ rozpráva A. Zuziková. Opäť sa pýtala ľudí a opäť „zabodovala“ bývalá majiteľka, zvláštnou historkou. Niekto u nich v noci bol a zobral ju... „Napriek dohode, že dajú Save pokoj, nedali. V tom čase už ani ich nebola a dokonca, podľa jej vlastného vyjadrenia, ani za ňu dvanásť rokov neplatili žiaden poplatok mestu. Nechceli ju, nestarali sa o ňu, ubližovali jej, vzdali sa jej, ale pomstu si nenechali ujsť. Akoby si toho to úbohé zvieratko u nich málo vytrpelo,“ rozhorčene hovorí A. Zuziková. Zverejnený osud úbohej Savy mal u ľudí obrovský ohlas, telefonovalo mnoho ľudí, ktorí vyjadrovali rozhorčenie nad ľudskou bezohľadnosťou, ľútosť nad jej ťažkým osudom a volali po oprávnenej spravodlivosti. Mnoho darcov poskytlo financie na spomínanú operáciu. Celkom sa vyzbieralo 3 tisíc korún. Ostatok by doplatilo naše Občianske združenie Zvierací domov SOS. Savy však niet. Preto vás prosíme, kto ju videl alebo niečo o nej vie, nech nás kontaktuje. Nechceme si ani domýšľať, čo s ňou je, či ju utopili, priviazali v lese o strom, dobili... Ak sa zvieratko nenájde do konca januára, zrejme už nie je nažive. V takom prípade vyzbierané peniaze poputujú naspäť k darcom. Preto prosíme aj jednotlivých darcov, aby sa opäť prihlásili a ďakujeme im za to, že chceli zmierniť utrpenie tohto zvieratka. Čo povedať na záver? Pre ľudské pokolenie a spoločnosť je veľkým nešťastím, že jej súčasťou sú aj bezcitní a krutí hlupáci, ktorí si svoje zvrátené chúťky a neschopnosť vybíjajú na úkor ostatných, slušných ľudí a na nemých tvárach - zvieratách. Čo by asi povedali, keby to bolo naopak? To by bolo rečí o ľudských právach! Namiesto toho, aby sa zamysleli nad sebou a pozametali si pred vlastným prahom, je jednoduchšie ničiť, klamať a ubližovať, hlavne slabším, v tomto prípade obzvlášť krutým spôsobom. Možno je len otázkou času, kedy budú schopní ublížiť aj človeku. Aký veľký je krok od zvieracieho utrpenia k ľudskému?
Plachá Zorka nutne potrebuje domov
Šteniatko už našlo svoj domov, ona zatiaľ nie. Zorku sme našli v opustenom dome v Budatíne, kde v núdzi vrhla štyri šteniatka. Psíkov niekto zobral nevedno kam a nechal jej iba Pucvolku. Zorka sa vzorne starala o svoje potomstvo, chodila po vybehaných chodníkoch v Budatíne ku tým, ktorí sa nad ňou zľutovali a dali sa jej najesť, aby priniesla svojim psíčatám mlieko. Mala to ťažké. Neskôr sa o túto malú psiu rodinu starala pani, ktorá si všimla, že sučka potrebuje viac stravy. Zorka je už dospelá. Je poslušná, prítulnej povahy a výborne stráži. Je vysoká asi 55 cm, srsť má prevažne hnedastej farby, papuľku sfarbenú dočierna. Nenáročné zvieratko je iba niekedy trochu plaché, keď nevie, či môže robiť to, čo práve robí. Zrejme ju často okrikovali a dáva si pozor, či „nedostane“. Nutne by potrebovala dobrý domov, kde by ju mali radi.
Obetavá mamina Eny
Túto drobnučkú, nádherne sfarbenú sučku sme našli vo februári v roku 2007 pod jedným mostom mimo Žiliny. Nebola však sama. Mala pri sebe päť asi týždňových šteniatok a jedného psíka – spoločníka, veľkého ako ona a aj podobne sfarbeného. Vyzeralo to tak, že tvoria párik a malé stvorenia sú ich potomkovia, tučnučké zlatoškoricové valčeky. Štyria psíkovia a jedna sučka. Psia maminka sa o nich vzorne starala, ale bolo chladno a nastal najvyšší čas, vziať ich so sebou a postarať sa o všetkých. Dnes sú už šteniatka dávno rozdané a aj psík - spoločník má už svoj domov. Domov stále nemá iba obetavá mamina Eny. Zbožňuje mužov a vie sa pritúliť, šikovno vám vyskočí na kolená, najmä pri pozeraní „telky“. Keď si chce pospať, hlavu vám položí na plece alebo sa rada celá vystrie na vaše kolená... Samozrejme, inak spinká na svojej pohovke a sama. Ročná krátkosrstá Eny (na snímke menšia) so škoricovozlatou srsťou je vysoká do 50 cm a má hygienické návyky, preto je vhodná do bytu, alebo dovnútra rodinného domu s bezpečným výbehom. Má rada dospelých aj deti, je veľmi inteligentná, nesmierne milá, poslušná, zbožňuje vychádzky a je už po sterilizácii. Je odčervená a zaočkovaná. Bude vašim miláčikom?
Malé nemecké ovčiaky čakajú na adopciu
Sučka nemeckého ovčiaka zo strážnej služby vrhla 23. októbra minulého roka sedem krásnych šteniatok. Dnes majú dva mesiace a pár dní. Z troch psíkov a dvoch sučiek už sa A. Zuzikovej podarilo jednu sučku darovať. Stará sa o nich naozaj príkladne, kým boli menšie, chodila za nimi viackrát denne, teraz dvakrát. Nosí im teplé mlieko, ryžu, granule i mäso, zabezpečila im koterec s búdou chránený pred vetrom a chladom, dokonca tam majú aj hračky. Keby sa sučky Betty neujala, šteniatka by jej zamrzli, ako sa to už raz stalo. Vtedy zostalo iba jedno, ktoré vypiplala a podarilo sa jej ho aj darovať. Keď sa podarí darovať aj tieto šteniatka, sučka sa vráti, odkiaľ prišla. Veľmi sa jej však nechce. Kto by sa čudoval, pri takej výbornej starostlivosti... Šteniatka dostali pracovné mená na B - Baron, Bak, Bojar, Babu, Baronka, Bety a Barunka. Na šteniatka finančne prispela rodina Beláková, stravou Gabika Mackovčinová, Katka Kostková, rodina Šumichrastová a rodina Kašubová. Všetkým patrí vďaka, aj rodine Mahdiarovej, ktorá si adoptovala jedno zo šteniatok. Záujemcovia o šteniatka sú, môžete k nim pribudnúť aj vy. Dostanú sa však len do najlepších rúk.
Nelly napriek veľkej snahe neprežila
Sučku westíka našli vlani spolu s druhou sučkou westíka v obci Hôrky. Obe vyhodili „dobrí ľudia“ v čase, keď bolo už poriadne chladno a stále pršalo. Prichýlili ich tentoraz naozaj dobrí ľudia na miestnom družstve a kontaktovali OZ Zvierací domov SOS. Starali sa o ne v rámci svojich možností. Prvá – mladšia onedlho vrhla dve mŕtve šteniatka. Aj staršia vyzerala, že čaká potomstvo. Keď sme sa na nich boli pozrieť a zistili sme, že sa chodia do ich misiek kŕmiť aj potkany, pomoc sa už nedala odkladať. Sučku – maminu si zakrátko vzali do výbornej rodiny, kde im pred časom ich sučka umrela. Staršiu vzala A. Zuziková s kolegyňou, báli sa, že počas pôrodu jej môžu potkany ublížiť. Ibaže šteniatok sa nemohli dočkať a báli sa o sučkino zdravie. Navštívili veterinára, ktorý však diagnostikoval, že sučka nie je kotná, ale má silný zápal maternice a odporúčal okamžitú operáciu. Časom však vysvitlo, že má ešte aj komplikovaný zápal čriev. Aj napriek veľkému úsiliu a starostlivosti, Nelly asi 6 týždňov po operácii uhynula. Aj takto niekedy skončia aj čistokrvné zvieratká, akým bola Nelly. Možno že bývalému majiteľovi sučky vrhli krásne šteniatka, ktoré dobre predal...